Voliť, či nevoliť? To je otázka. Avšak koho voliť? To je ešte prekérnejšia otázka.

Autor: Ondrej Štefik | 2.3.2016 o 14:55 | (upravené 2.3.2016 o 15:18) Karma článku: 3,30 | Prečítané:  150x

Každé štyri roky sa konajú parlamentné voľby a s tým sú spojené aj varietné dilemy a migrény, ktoré prežívajú niektorí ľudia. Tento blog má ambíciu poskytnúť tejto skupine ľudí určitý možný pohľad na túto vzniknutú situáciu.  

Hromadne avizované blížiace sa voľby do NR SR 2016 už idú viacerým riadne a permanentne na nervy. Špina, ktorá vypláva na povrch v predvolebnom boji o voliča, smrdí ešte dlho aj potom, čo sa po voľbách touto smradľavou špinou okydané strany, ako psy bijúce sa o kus mäsa, začínajú dohadovať, s kým a za akých podmienok budú vo vláde.

V rámci týchto volieb sa do parlamentu hlási tradične a demokraticky väčšie množstvo politických subjektov. Tie bohatšie a sponzorované, ktoré častokrát ani nevedia povedať, resp. nechcú prezradiť kým sú financované, disponujú tak masívnou reklamou, že máte pocit , že sa Vám vryla ako svrab pod kožu, až sa potrebujete začať nechutne škrabať po celom tele.

Tlač, ako aj televízne stanice navyše masírujú mozog voličovi a konšpiračným spôsobom mu ponúkajú voličské možnosti, zaťahujúc ho do predvolebných hier tak, aby ho prostredníctvom predvolebných prieskumov a názorov „odborníkov“ a umelcov, či iných osobností verejného života, dostali jeho voličské uvažovanie tam, kam potrebujú elity. Volič následne získava falošný pocit, ako inteligentne môže ovplyvniť voľby. Uvažuje nad tým a presviedča sa, že keď nedá niekomu hlas, ale dá druhému, tak ide proti tretiemu. Prestáva však voliť presvedčením, ale začína voliť naservírovanou logikou marketingu.   

Tí menej vnímaví  a politickí zbehlí sú touto propagandou tak nasiaknutí, že keď pristupujú stádovito k urnám, tak automaticky zvolia toho, kto sa im vnútil touto reklamou a komplotom informácií podaných  mainstreamovými masmédiami. Potom odchádzajú z volebnej miestnosti pripadajúc si hlúpo, zneužito a možno znechutene. Riadnu dávku pachute, ktorá ich sprevádza po odchode potrebujú rýchlo niečím zahnať a snažia sa už o voľbách radšej nepremýšľať, lebo si nie sú veľmi istí svojou voľbou.  Možno aj to zneistenie je cieľom tejto masívnej kampane, ťažko povedať a definovať z mojej pozície.

Motívom napísania tohto blogu bol jeden mladý, vysokoškolský vzdelaný poisťovací pracovník, ktorého som sa spýtal koho bude voliť. Na túto otázku mi odhodlane povedal, že už samozrejme vie. A neskôr z neho skleslo vypadlo, že však pravicu, čiže Sieť. Jeho presvedčenie pravicovo orientovaného mladého voliča ma udivilo o to viac, keď nevedel odpovedať na otázku, či vie odkiaľ a kým je platená strana Sieť, alebo, či má vedomosť aký ma strana Sieť volebný program. Nevedel vôbec. A vlastne nevedel zdôvodniť, prečo sa tak rozhodol. Jeho motív mi značne absentoval.  Po týchto otázkach som mal jasne silný pocit sklamania a jeho odpovede a reakcie mi pripadali, ako tie, ktoré kolujú internetom, keď babky demokratky vracajúce sa z mítingu Smeru nevedeli inteligentne a najmä argumentačne reagovať na otázky, prečo budú voliť Smer.  Ale toto bol predsa mladý vzdelaný muž,  ktorý by mal disponovať určitým rozhľadom, aj vzhľadom na možnosti sekundárnych zdrojov informácií, čiže internetu. Ich absencie sa u starších ľudí predpokladajú a tolerujú. Keď som sa ho spýtal, že či sa zamýšľal aj nad hnutím Sme rodina, v ktorom kandidujem pod číslom 142, tak len utrúsil udivujúco, že však čo sme za strana, keď ani billboardy poriadne nemáme. Fakt sme klesli tak inteligenčne hlboko, že na základe platenej reklamy voliči posudzujú schopnosť politickej strany viesť Slovensko  a Slovenský národ? Zhrozený som z poisťovne odchádzal.

Začínam sa báť, či moja poistka je v správnych rukách. Ale viac sa začínam báť toho, že existuje veľa takto zmýšľajúcich, aj mladých ľudí, ktorých ovplyvnila podprahová a nad-linková reklamná politika viacerých strán.  Môj názor na to či ísť voliť? No samozrejme a jednoznačne áno. Z viacerých logických záverov, ako napríklad, že hlas neprepadne v prospech týchto marketingových strán sponzorovaných donormi, ktorí nesledujú potreby voliča, ale svoje vlastné podnikateľské, alebo prozápadne a protislovensky orientované požiadavky. A koho ísť voliť? To je otázka, na ktorú si musí každý volič položiť odpoveď sám. Rozhodovacie kritéria, ktoré by som Vám odporúčal sú realizovateľnosť volebného programu a jeho súlad s prezentovaním myšlienok politikov, transparentnosť financovania strán, hodnotová orientácia a tí ktorí majú politickú históriu aj realizovateľnosť sľubov a nesklamanie voliča.

Len preboha nevoľte reklamu, ale  najmä myšlienku a jej reálnu realizáciu, či realizovateľnosť.  

Každopádne určite je lepšie raz za štyri roky prekonať nechuť, či komfort a ísť odvoliť, ako potom ďalšie štyri roky nadávať na stav politiky a riadenie štátu. Aj vy ste toho názoru, že zatiaľ je zmena systému možná voľbami a nielen revolúciou?  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

TV

Chcete cvičiť? Takto si zostavíte ten správny tréningový plán

Tréner Radovan Gergeľ radí, ako začať cvičiť.


Už ste čítali?